Púchov, 2.12.2023, príhovor k 75.výročiu založenia školy

Vážené dámy, vážení páni, stretli sme sa tu, aby sme vzdali hold mladosti, mysleniu a vzdelávaniu. Pred 75 rokmi, tesne po obrovskom ľudskom zlyhaní, len tri roky po 2.svetovej vojne, sa našli odvážni muži a odvážne ženy, ktorí na jeseň roku 1948 založili Okresné gymnázium s Okresnou knižnicou. Za niekoľko málo mesiacov postavili novú budovu, dnes nám známu ako škôlka. Áno, priznávam, stav tejto budovy je ďaleko za jej hviezdnymi začiatkami. Ale o rok- o dva...pán Briestenský? Čo Vy na to?

S púchovským gymnáziom spájali a spájajú svoje životy mnohí zapálení učitelia a učiteľky, a mnohí z nich na celé desiatky rokov. Som rád, že ste v tento deň... tu, s nami. Buďte nám vítaní.

So zápalom ste pripravovali a stále pripravujeme do života mladých ľudí odovzdávaním vlastných vedomostí. Svojím príkladom, postojmi a radami kultivujeme pubertou konfrontovanú rastúcu a dospievajúcu mládež. Aj vďaka vzdelaniu, nadšeniu a trpezlivosti našich učiteľov sú dnes po Slovensku, Európe, možno i po celom svete rozkotúľaní naši absolventi v pozíciách učiteľov, lekárov, technikov, ekonómov, vedcov, vynálezcov, podnikateľov, i umelcov, ... I my máme svoj podiel na ich rozvoji tým, že sme im dokázali otvárať obzory a ponúkať aktivity vedúce k túžbe po poznaní, k rozvoju a vlastnému rastu.

Celé desaťročia prichádzali a prichádzajú- hodinu... čo ...hodinu pred školskú tabuľu zapálení učitelia- s cieľom odovzdať svojim žiakom vedomosti, poznanie, skúsenosti... Pred tabuľou strieda slovenčina  angličtinu, matematika dejepis, hodina za hodinou, vzorce, definície a pravidlá, vzťahy a súvislosti, prednášky i diskusie... Ešte pred piatimi rokmi by som povedal, že čo je svet svetom, škola je a bude jeho súčasťou takmer v nezmenenej podobe. Školské chodby, triedy, tabuľa a lavice, knihy a pomôcky, dnes počítače, tablety,...

Uplynulo 75 rokov od založenia tejto inštitúcie a zakladania aj iných škôl v našej krajine. Školy zohrali bezpochyby mimoriadne významnú spoločenskú úlohu. Dnes však stojíme pred zásadnou otázkou, či obhájime svoje postavenie, svoju spoločenskú potrebnosť, nevyhnutnosť školy ako inštitúcie, i pred... novodobo povedané... pred Útvarom hodnoty za peniaze. Podľa môjho veľmi obmedzeného poznania technických možností informatizácie, virtuálneho sveta, umelej inteligencie i biotechnológií musím skonštatovať, že ...v dnešnej podobe určite nie. Stojíme na križovatke dejín!

Buď sa novým okolnostiam prispôsobíme alebo sa ocitneme na smetisku dejín tak ako staré tkáčske stavy, ktoré pod tlakom rozvoja priemyslu a masovej výroby kedysi ľudia odhodili ako nepotrebné a dnes sa na ne s nostalgiou pozeráme len v múzeách ľudovej architektúry. Je len na nás, na učiteľoch, ale i na celej spoločnosti, či sa staneme artefaktom minulosti alebo nájdeme svoje opodstatnenie aj vo svete budúcom. Nemám odvahu ani trúfalosť predpovedať budúcnosť. A pri závratnej rýchlosti technologického vývoja po nástupe umelej inteligencie a biotechnológií, určite nikto z nás nevie predvídať stav spoločnosti a ľudstva pre rok 2098, teda o ďalších 75 rokov. Z hľadiska dnešného poznania však viem, že odovzdávanie vedomostí už teraz za nás vo veľkej miere dokáže preberať internet. Učenie sa cudzích jazykov s veľkou pravdepodobnosťou nahradí malý jazykový implantát v našom mozgu. Nami zažitú predvídateľnosť a určitú stálosť vývoja spoločnosti nahradí dlhodobá diskontinuita. Nami poznané dve fázy života, prvá- obdobie rastu, dozrievania, učenia a štúdia, a následne druhá- obdobie aktívnej práce, celoživotného zdokonaľovania sa v danej profesii,... nahradí obrovská nestálosť, vznik a zánik povolaní, a prispôsobovanie sa vždy novým a novým podmienkam...

Kozmológ Steven Hawking asi pred 10 rokmi povedal, že okolo roku 2050, ak nám dieťa, mne možno vnuk- vnučka, predstaví svojho nového partnera, nebudeme mať istotu, či je to človek, alebo robot. Zdá sa, že svet speje práve do takéhoto zlomového bodu.

Ak je to tak, potom na aktuálnosti nič nestráca výrok Indiry Gándhiovej:

„V najvyššom zmysle cieľ vzdelania je práve v tom,

aby naučilo človeka lepšie vidieť,

cítiť ohromnú rozmanitosť sveta, cítiť ho dušou.“

Táto osvietená žena nám už pred 40 rokmi načrtla naše školské poslanie. Ak sme pripravení prijať tento svet taký, aký je a kam sa vyvíja, tak z celej šírky nášho učiteľského pôsobenia nám pripadne úloha... šírenia štyroch Ká: kritické myslenie, komunikácia, kooperácia a kreativita. Najdôležitejšou úlohou školy bude prinášať žiakom celoživotné zručnosti, schopnosť vyrovnať sa so zmenami, učiť sa nové veci, a zachovať si duševnú rovnováhu a fyzické zdravie v zmenených situáciách. Krédom našej učiteľskej opodstatnenosti bude ... „človečina“.

S púchovským gymnáziom som zviazaný takmer celý život. Ako štvorročný som chodil do pôvodnej budovy školy, do škôlky, lebo bola škôlkou, ako prvák základnej školy som mal triedu v budove C, a neskôr u pani Jenishovej som zažil 4 roky svojho gymnaziálneho štúdia. Nedá sa zabudnúť na 43 skvelých spolužiakov, rozžeravené kachle v triede, výlety do Valašských Klobouk, skvostné hodiny biológie pani Oľgy Stankovej Schreiberovej, precízna deskriptíva Vlastičky Jančiovej a diskusie s rozhľadeným Petrom Horvátom. Kultivované hodiny francúzštiny pána Mušku, excelentná matematika pána Peniaka. Ťažké chvíle na slovenčine umocnené pre mňa pamätnou vetou pani Jenishovej „Kubičár, Vy drúk.“...

Od roku 2006 vediem túto vznešenú inštitúciu, čo bude o chvíľu 20 rokov. S púchovským gymnáziom som oblúkom desaťročí prežil takmer celý svoj život. Nechcel by som byť posledným riaditeľom tejto školy...

Vážené kolegyne, kolegovia, učitelia a učiteľky, ďakujem všetkým za Váš um a srdce, ktoré vkladáte do svojej práce, technickým a ekonomickým zamestnancom za čistotu, poriadok a vzornú ekonomiku školy.

Ďakujem nášmu zriaďovateľovi, Trenčianskemu samosprávnemu kraju za všestrannú podporu, za postupnú technickú obnovu našej školy, krásne podkrovie, záchody, i nové ihrisko a telocvičňu.

Ďakujem kolegom, ktorí sa trpezlivo podieľajú na mnohých našich projektoch, vďaka ktorým máme omnoho širšie možnosti podpory rastu našich žiakov.

Všetkým nám želám, aby sme sa aj o 5 či 10 rokov mohli zísť na oslave ďalšieho výročia školy a konštatovať , že sme so cťou uhájili svoje miesto pod Slnkom.

Všetko najlepšie, púchovské gymnázium, živijó!

PaedDr. Miroslav Kubičár
riaditeľ školy