Dňa 16.11. 2010, počas osláv Dňa študentstva sme tradične privítali našich nových študentov. Každý mladý prírastok do gymnázia v Púchove si týmto rituálom musí prejsť. Tretiaci si nacvičili program a vymysleli hry a úlohy pre vystrašených prvákov.

Väčšinou sa to začína tým, že nováčikom nasadia na oči šatky a potom im dajú vypiť niečo dosť nechutné. Keď tým prejdú všetci začínajú sa losovať úlohy od výmyslu sveta, pri ktorých si všetci užijú veľa zábavy. Imatrikulácie so sebou prinášajú hromadu nezabudnuteľných zážitkov, ktoré je treba prežiť. Dokonca aj prváci na ne majú radostné spomienky, aj keď vtedy, keď ich prežívali mali mnohí zmiešané pocity.


Názory na imatrikulácie od študentov (prvákov):

„Šatka, ktorú mi nasadila skupinka vojakov mi napovedala, že všetka sranda sa skončila. Moje krokynasmerovali k temnej miestnosti, kde mi najprv strhli šatku a následne ma čakala krátka cesta tunelom dnu.Zrazu ma zasiahol útok z vodnej pištole a ocitla som sa v miestnosti, kde to žilo zábavou. Pomaly som sa vrhlana spĺňanie všetkých úloh, ktoré si pre nás tretiaci pripravili. Nechýbala múka vo vlasoch, šľahačka na tvári avajíčka v nohaviciach. Pohľady na mojich spolužiakov ma skutočne rozosmievali, no v konečnom dôsledku , maliz toho azda najväčšiu zábavu tretiaci, ktorí všetko zorganizovali. Po necelej hodine som si prebrala diplom stitulom Des...a odišla domov so širokým úsmevom na tvári. Čo k tomu dodať? Ďakujem za zážitky , ktoré som siz imatrikulácií odniesla. A aby som nezabudla. Vitaj, Gymnázium!“ Nika Bartošová, 1.C

„Keďže som na gymnáziu nováčikom, aj ja som sa stal súčasťou tohtoročných imatrikulácií. Tretiaci pre náspripravili bohatý program, ktorý začínal prípitkom. Som si však istý, že ho na nápojových lístkoch nenájdete. Podopití nám každému pokreslili tvár rúžom a následne sme mohli vstúpiť do tmavej triedy, kde hrala hlasná hudbaa všetci tancovali. Usadili sme sa a prišiel čas na úlohy. To už začala byť zábava! Na každú úlohu postupnelosovali naše mená. Nikdy nezabudnem na vystrašené tváre mojich spolužiakov, keď padlo ich meno. Niktonevedel, čo nás čaká. Našťastie, stres a strach po čase opadli a ja som sa skutočne zabával, pretože úlohy boliuletené. Myslím, že nakŕmiť spolužiačku čokoládou, so zaviazanými očami, sa mi už nikdy nepodarí.Na koniec imatrikulácii si každý prevzal listinu o absolvovaní a odchádzal s novými zážitkami. Som rád, že somsa mohol imatrikulácií zúčastniť a zažiť veľa zábavy s mojimi spolužiakmi. Tretiaci, ďakujeme!“ Miňo Lapuník, 1.B