Ako klasicky každoročne, tak aj tento rok, som sa ako vzorný študent tešila na 16.november, kedy môžem vykričať do sveta, že máme my „všetci školopovinní“ (aj tí menej školopovinní) sviatok.

 

Keď som ráno otvorila dvere do školy a nazrela do vestibulu, zbadala som bohato vybavenú aparatúru našej školskej kapely. Pousmiala som sa s vedomím, že sa určite pôjdem šialene vyškriekať, aby som sa ukázala ako fanúšik a podporila chalanov potleskom.
Vedela som, že na tento deň je prichystaných množstvo aktivít pre nás, študentov a preto som sa rozhodla pre malú prechádzku školou. Cestou okolo chemického laboratória som zacítila vôňu tropického ovocia a škorice, v čom som sa zastavila, pretože zvyčajne na tomto mieste cítiť vôňu z chemických pokusov. Nakukla som dnu do učebne, kde sedelo množstvo kreatívnych dievčat,plietlo náramky a vyrábalo voňavé mydielka. Po tvorivých dielňach nasledovalo Rock Café, kde sa dalo vyblázniť ako na rockovom koncerte, prípadne sa previezť na starej retro Babete.
Takisto ste sa mohli dať strhnúť rytmom samby, rumby alebo sa ísť len naučiť pár valčíkových krokov na aktivite s tanečným charakterom.
V telocvični sa ozval zvuk píšťalky, ktorý oznamoval začiatok florbalového turnaja, kde na moje prekvapenie hrali aj dievčatá aj chlapci. Ak ste pohybovo zdatný študent, tak tu bol pre vásaj stolnotenisový turnaj.
Na konci mojej púte som narazila na zaujímavé poznávacie aktivity pre budúcich fyzikov a geografikov.
Nuž, po viac ako hodinovej prechádzke po škole som sa vrátila späť do vestibulu, aby som zhrnula svoje zážitky a zhodnotila jediný deň v roku, ktorý patrí nám. Myslím, že dopadol skvele a skutočne každý si prišiel na svoje.
Teším sa na ďalšie, takto fajn strávené dni. Len škoda, že je to len raz do roka. Barbora Krchňavá, VII. O


123456
7