V avizovanom a tak trochu magickom termíne 4.4. 2011 sme sa odhodlali pozrieť pravde do očí. Pravde o tom, či nie je v našich podmienkach viac rádioaktívneho žiarenia ako po minulé roky, v súvislosti s výbuchom atómovej elektrárne v Japonsku.

Pokus sme pripravili nasledovne: do plastovej vaničky vystlanej polystyrénom sme nasypali asi 7cm vrstvu suchého ľadu CO2 . Na ľad sme položili duralovú platňu s drážkou, do ktorej sa pokladá priehľadný vrchnák hmlovej komory, čo je vlastne menšie akvárium obrátené hore dnom. Na dne akvária je prilepený hrubý filc, ten sme štedro navlhčili izopropylalkoholom. Alkohol sa postupne vyparoval a nad studenou platňou sa ochladil, hovoríme, že vznikli ideálne podmienky pre kondenzáciu pár alkoholu. Kondenzáciu podporujú aj tuhé častice prítomné v hmle alkoholu. Týmito časticami bolo práve prítomné rádioaktívne žiarenie, ktoré prelietalo cez hmlovú komoru. Dráhy častíc boli viditeľné ako krátke asi 2 cm dlhé biele čiarky, to boli jadrá hélia (častice žiarenia α) alebo dlhšie asi 7 cm čiary, to boli dráhy elektrónov, prípadne žiarenia gama. Pravdou je, že sme ich videli prelietať viac ako v minulosti, čo však nemusí znamenať, silnejšiu radiáciu ako obvykle. Do hmlovej komory sme položili aj rádioaktívny α, fosforové ručičky z budíkov a kúsok uránovej rudy. Množstvo preletov sa znásobilo, videli sme husté roje RA častíc. Radiačnú aktivitu žiaričov sme zmerali pomocou senzora RA žiarenia. Na experiment sa prišlo pozrieť veľa žiakov, dokonca aj študent tretieho ročníka z Gymnázia v Dubnici. Hmlovú komoru sme požičali našim partnerom, aby mohli pokus realizovať vo svojej škole. Rozhodli sme sa robiť tento zaujímavý experiment aj v budúcich školských rokoch v oboch školách.

Mária Pastorková

Fotogaléria: