Prírodovedecká spoločnosť Gymnázia Púchov zorganizovala exkurziu do Švajčiarska. Skupina 18 študentov a šiestich dospelých opustila Slovensko v stredu 11. marca vo večerných hodinách . Po prespanej alebo prebdenej noci sme sa ocitli v blízkosti hranice Nemecka a Švajčiarska. Skutočnosť, že sme prešli hranicou bola evidentná. Privítala nás krajina, v ktorej sa nesmelo prebúdzala jar. Povestná švajčiarska poriadkumilovnosť, vzťah k životnému prostrediu nás sprevádzali na každom kilometri. Za volantom autobusu sa striedali dvaja skúsení šoféri, ktorí nikdy nezaváhali a doviezli nás včas na miesto určenia. Veľkým bonusom podujatia bol skvelý sprievodca František z Bratislavy, ktorý nám priblížil históriu i súčasnosť krajiny, pútavo a niekedy veľmi zábavne komentoval všetko pozoruhodné napravo i naľavo.

Prvou vážnou zastávkou po čerpacích staniciach bolo malebné mestečko Wintherture, v ktorom sme sa zdržali 9 hodín. Sedem z nich sme objavovali experimenty v múzeu Technorama. V múzeu je na dvoch podlažiach nainštalovaných množstvo experimentov zo všetkých oblastí fyziky a chémie. Návštevník sa môže hrať s čím chce a koľko chce, vzdelávať sa, fotiť, čo sa mu páči, absolvovať napríklad elektrickú šou , v ktorej muž vo faradayovej klietke prenáša  blesk do rukavice , do ktorej vkladá ruku nejaký dobrovoľník. Po sedemhodinovej nádielke experimentov sme sa vydali smerom na juhozápad, k Ženevskému jazeru, kde sme prešli hranicu Švajčiarska a Francúzska. Dve noci sme totiž bývali v nízkoprahovom jednohviezdičkovom hoteli Formula 1. Druhé ráno po francúzskych raňajkách sme vyrazili za hlavným cieľom cesty – do švajčiarskeho Cernu. Cern je neďaleko Ženevy, blízko letiska. Slovenská sprievodkyňa Ina a česká sprievodkyňa Lada nám priblížili poslanie Cernu od jeho vzniku až po plány do budúcnosti. Pomocou  prednášky a 3D filmu sme spoznali experiment Atlas. Pohybovali sme sa v blízkosti budovy, v ktorej sa experiment nachádza, ale podľa prísnych európskych predpisov sme nemohli ísť do podzemia. Muselo nám stačiť vedomie, že takmer pod nohami v hĺbke 80 metrov vedie urýchľovač. V laboratóriu pre testovanie magnetov sme videli časti urýchľovača a tým sme získali lepšiu predstavu o jeho činnosti. Na záver sme navštívili známu budovu Globe s výstavou artefaktov zo starších typov urýchľovačov.
Po návšteve Cernu sme sa vrátili do Ženevy, čakala nás prehliadka Paláca národov v sídle OSN. Po chodbách sme stretali zahraničných diplomatov, posedeli sme si v rokovacích sálach, skúsená slovenská sprievodkyňa nám rozprávala veľa zaujímavých informácií o činnosti OSN. Podvečer v Ženeve bol čarovný, história sa prelína s moderným svetom. Svetlá obchodov, útulných kaviarní i hotelov, z každej strany evidentný dostatok a do očí bijúca vysoká životná úroveň obyvateľov, dúfame, že motivovali našich študentov k vzdelaniu, cez ktoré je možné mať dobrú prácu, možnosť cestovať, žiť pestrý a zaujímavý život.  
Posledný deň bol nemenej pozoruhodný . Pred obedom sme navštívili národnú Syráreň Le Gruyére a po ďalšej hodine cesty sme stáli pre múzeom Alberta Einsteina v Berne. Múzeum bolo krásne s vežičkami ako z rozprávky, zbierky svedčili nielen o živote fyzikálneho velikána, ale aj o technike, kultúre a o ďalších významných ľuďoch tohto spoločenského obdobia. Popoludnie sme strávili v centre Bernu, v krásnej historickej časti hlavného mesta Švajčiarska. S ťažkým srdcom, no naplnení poznatkami, dojmami a nezmazateľnými spomienkami sme opúšťali Bern, bohatú a nádhernú krajinu, akou Švajčiarsko nepochybne je. Škoda, že sa k nám nepridali naši priatelia z družobnej školy vo Valaských Kloboukoch. Možno sa to podarí budúci rok.    Mária Pastorková